streda, 30. októbra 2013

TAG: Stop bermudským trojuholníkom!

Na tomto Tagu sme sa dohodli s Ferkom z blogu Epic Fantasy(Vymysleli sme to! My! To je Epic!)Je to taký... upozorňujúci článok, ktorý má poukázať na to, že zamilovaných trojuholníkov je v knihách už priveľa. Budem rada, ak sa zapojí každý, kto s tým súhlasí a má nejaký strelený nápad, ako na to poukázať. Nech to vidí čo najviac ľudí a čo najviac spisovateľov. STOP Bermudským trojuholníkom! 

Úlohou je napísať krátky príbeh (myslené kratšie ako kniha), v ktorom bude tento bermudský (zamilovaný) trojuholník, no nie tak, ako ho poznáme, ale vo forme paródie. Nech čitateľ krúti hlavou nad nezmyselnosťou zamilovaného trojuholníka a že stačilo! (Aspoň vo väčšine prípadov)


Zobudím sa ešte pred východom slnka. Som ranný vtáčik. Neviem, po kom to mám – mama a otec vždy vyspávajú až do obeda, ak môžu. Oblieklam si staré vyťahané džínsy, čiernu teplú mikinu a obúvam si vyšúchané conversky. Potichu zídem po schodoch, schmatnem jablko a vytratím sa z domu. Za behu si vlasy stískam do gumičky a v zuboch mám pevne zakliesnené jablko. Sladká šťava mi steká po brade a zahanbene si ju utieram. Studený ranný vietor mi z copa vyťahuje pramene neposlušných vlasov, ktoré sa márne snažím držať na uzde a farbí líca do ružova. Tenisky mi čapkajú po zablatenej poľnej cestičke, kým nespomalím pri konskej ohrade. Rozhliadam sa naokolo, či nezbadám Filipa ale zatiaľ ho nikde nevidím. Filip je môj frajer. Už aj pri pomyslení na to sa začervenám. Prvý frajer. 
Opriem sa o ohradu a pozorujem kone vo výbehu. Sú tri, dva hnedé a jeden biely ako čerstvo napadnutý sneh. Je nádherný. 
"Soňa!" začujem za sebou Filipov hlas a prudko sa otočím. Uteká po rovnakej ceste, akou som sem prišla a máva mi. Čierne vlasy pospletané do dredov mu veselo tancujú okolo hlavy. 
"Ahoj," pozdravím ho a vtisnem mu bozk. Opätuje mi ho. 
"Prepáč, že meškám," ospravedlňuje sa a snaží sa chytiť dych. 
Mávnem nad tým rukou otočím sa späť ku koňom. Filip tu pracuje, a tak ma sem dnes pozval. Na rande. Zajazdiť si. Milujem zvieratá, preto som s nadšením súhlasila. 
"Ideme?" opýtam sa nedočkavo. 
Prikývne, chytí ma za ruku a vedie ma do stajní. Vysoký dobre stavaný muž za ten čas privedie bieleho koňa k nám a začne ho česať. 
Filip naňho zakričí. "Nechaj to tak, Karol, my to dokončíme." 
Karol pokrčí plecami, podá Filipovi kefu a vyjde zo stajní. 
"Toto je Aria," povie Filip a pohladká bieleho koňa. Je nádherná, nič krajšie som v živote nevidela. Podídem bližšie a pohladkám ju tiež. Filip sa na mňa usmeje. 
"Je úžasná," pošepnem a nedokážem z nej spustiť oči. Slnečné lúče sa od nej odrážajú a tancujú okolo nás. 
"Chceš si na nej zajazdiť?" opýta sa ma Filip a ja nadšene prikývnem. Osedlá ju a pomôže mi na ňu vysadnúť. Na koni som už jazdila takže to pre mňa nie je žiaden problém. Sedím hrdo s vystretým chrbtom, kým nás Filip vyvedie zo stajne. 
Pevne sa Arie chytím a vyrazíme. Vzduch sa už trochu oteplil a slnko sa na oblohe posunulo vyššie. Vychutnávam si vietor vo vlasoch a vôbec ma netrápi, že som práve stratila gumičku. Kým sa vrátime k Filipovi spravíme ešte tri okruhy. 
"Tak ako?" opýta sa Filip, keď pri ňom zastaneme. 
Zoskočím z Arie a hodím sa mu do náručia. "Si úžasný!"
"Ja viem." 

Prešli už tri dni odvtedy, čo som naposledy videla Ariu. Ničí ma to. Chýba mi jej beloba, ktorá ma oslepuje, jej erdžanie a pohadzovanie hrivou, pocit voľnosti, ktorý mám, keď na nej jazdím a vietor sa mi pohráva s vlasmi.
"Zem volá Soňu," ozve sa mi pri uchu Filipov hlas. Je hodina literatúry. 
"Hmmm?"
"Nad čím zasa premýšľaš? V poslednej dobe sa so mnou už ani nerozprávaš," vyčíta mi pošepky a ja za zamračím. Nemám naňho náladu. 
"Kedy ma zasa vezmeš za Ariou?"
Teraz sa zamračí on. "Nechodíš tam nejako často?"
Pokrčím plecami. 
Vzdychne si. "No dobre. Možno by to šlo zajtra." 
Pevne mu stisnem ruku na znak vďaky. "Ľúbim ťa," pošepnem, a to mu na tvári vyčaruje úsmev. 

"Nezájdeme večer do kina?" opýta sa ma Filip po vyučovaní. Sú to už tri týždne, čo poznám Ariu. Na ranči som takmer každý druhý deň. Šla by som do kina ale...
"A nezájdeme radšej na ranč?" odpoviem mu otázkou. 
Vyvráti oči stĺpikom. "Takto to ďalej nejde, Soňa."
"Čo?"
"Kedy sme naposledy boli na rande? Na rande bez toho koňa?" zavrčí a buchne päsťou do lavice. 
"Nemôžem uveriť, že mi to vyčítaš. Vieš predsa, ako mám rada zvieratá!" Rozklepem sa pretože o Filipa nechcem prísť. Nerozumiem, prečo mi to robí. 
"Áno, ale zamysli sa... chodíš so mnou alebo s Ariou?" 
To bola podpásovka. "Čo? Fuj, si nechutný! Mám Ariu len rada! Je nádherná, sám si to povedal!" 
Vzdychne si a ruky si založí na hrudi. "Mhm. Si divná. Ľúbim ťa, Soňa, ale takto to ďalej nepôjde. Zmenila si sa. Tráviš na ranči veľa času, viac ako by si mala. Príliš sa viažeš k predmetom a k zvieratám."
Zavrčím. "Si idiot. Zabúdam tam na svoje problémy."
"To si vravela aj o mne! Vyber si. Ja alebo ten kôň!?" Teraz už kričí a všetci spolužiaci stíchnu. 
Zatvorím oči a snažím sa to rozdýchať. "Aria ma aspoň nebuzeruje!" Do očí sa mi tisnú slzy a vybehnem z triedy. 

Ľúbim Filipa a teraz som oňho prišla. Nedostanem sa takto ani k Arii a ani k nemu. Som hlúpa. Možno má Filip pravdu. V poslednom čase myslím len na ranč. A teraz myslím len na to, ako sa na mňa Filip vykašľal. Masírujem si sluchy a po lícach sa mi rinú slzy. Prečo som bola taká hlúpa. Stratila som Filipa kvôli pocitu voľnosti. Škoda, že som si to uvedomila až teraz. 


Toto bola istým spôsobom paródia aj na mňa nie len na ľúbostný trojuholník. :D Neznášam ranné vstávanie a nemám rada zvieratá. 
Ovšem, berte to len tak je to čistý výplod mojej šialenej fantázie. Ide o to, že sa ľudia niekedy až príliš zaviažu k niečomu, napríklad k predmetom alebo k zvieratám, a nevšímajú si nikoho okolo seba, kým ten ošiaľ nepominie. A potom je neskoro. 


4 komentáre:

  1. Pff! Ty si úplná hviezda! :D "Chýba mi jej beloba" :D :D :D Tomuto sa hovorí ozajstná paródia! :D
    Môj smiech ma ubíja a ja sa dusím vlastnou krvou (to z toho zuba, aby sme si rozumeli) :D
    Ináč, moja kamarátka, Soňa, má teraz tiež úplne prvého frajera :D (je to môj spolužiak, vedľa KOTRÉHO sedím v lavici)
    To ma dokáže pobaviť dvojnásobne! :D
    Motto dňa: Neznášam psov a kone sú mi ukradnuté!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :DDDDDDDD ďakujem, ďakujem :D poetické, že? :D
      nedus sa, nikdy by som si neodpustila, keby tvoj dar slova vymizol z povrchu zemského! :D
      ehm, ehm, nesledujem ťa a ani sa ti nehrabem v mysli, aby bolo jasné :D
      Motto dňa? :D (nemám ani poňatia ako vyskloňovať motto! :D) jedno z môtt? mott? mottoch? (:DDDDDD) môjho života :D

      Odstrániť
    2. Maximálne luxusne poetické! :D
      Hah, môj dar! :D :D Áno, áno :D nebudem ťa zbytočne vytrhávať z tejto myšlienky. Šak pohode :D
      Myslím, že sa zhodneme na môtt :D :D Hej, toto sa aj mne páči :D Znie to v štýle: dievčatá nebijem a zvieratká mám rád :D :D
      (a ten debilný komár v mojej izbe ma oxiduje už od rána (nie, žeby som tu od rána sedela, aleon tu stále je!))

      Odstrániť
    3. Už stačí, lebo sa budem pýriť! :D :D
      Pšššt, tiše buď. Dar, dar, dar. :D Okaa, ako povieš :D takže jedno z mojich životných môtt :D
      My sme včera zabíjali komára! (bolo to sakramentsky akčné) To sú malé krvilačné beštie! Malí upíri sú to. :D

      Odstrániť