pondelok, 7. októbra 2013

Veronica Rossiová - Putovanie večnou nocou


Putovanie večnou nocou
 (Veronica Rossiová)

• Autor: Veronica Rossi
• Originálny názov: Through the Ever Night
• Názov série: Pod vražednou oblohou
• Hodnotenie na Goodreads: 4.32
• Vydavateľstvo: Ikar

Čo vás čaká?
Aria sa vracia do sveta divochov, smrtiaceho éteru a tisícky ďalších nebezpečenstiev. Na príkaz konzula Hessa má vymámiť z drsného náčelníka severského kmeňa Rohov Soboľa polohu Modrej tíšiny – miesta, na ktoré éter neútočí. Nemá na výber. Hess drží ako rukojemníka Sokolovho synovca Pazúrika a prepustí ho, až keď obyvatelia mesta Blaženosť získajú nové útočisko.
Éter vonku je čoraz nebezpečnejší. Ničí územia aj ľudí, vyháňa kmene z dedín, takže bojujú medzi sebou o biedne možnosti obživy. Zdá sa, že jedinou šancou pre všetkých je nájsť nové miesto na život.

Aria sa ocitne v dedine kmeňa Brehárov. Jej priateľ Soky zariadi, aby dostala „značky“ – tetovanie na ramená, označujúce jej mimoriadnu schopnosť, ostrý sluch. Pri tetovaní sa ju však pokúsia otráviť. Kmeň sa rozdelí na dva tábory a tí, ktorí Ariu nenávidia, musia dedinu opustiť. 
Aria sa potajomky vyberie na púť za Soboľom, ktorý údajne pozná polohu Modrej tíšiny a drží v zajatí Sokyho sestru Živenu. Sprevádza ju priateľ Rev. Ich misia má šancu na úspech, nerátajú však so zákernosťou Hessa a Soboľa. Modrá tíšina má zachrániť len vyvolených! Ria s Revom však nečakane získajú mocného spojenca a kmeň i obyvatelia Blaženosti tak nestrácajú nádej na prežitie.

Na pokračovanie série Pod vražednou oblohou som nekládla žiadne nároky. Prvý diel sa mi páčil ale neohúril ma, takže som nečakala nič špeciálne, len pohodové čítanie, ktoré mi skráti dlhé dni, ktoré strávim v posteli s teplotami. 
V postate som rada, že som nič neočakávala, možno práve preto ma Putovanie večnou nocou tak príjemne prekvapilo. 
Akcia v deji bola rovnomerne rozložená a musím uznať, že je to síce trochu zvláštne ale originálnosť a jedinečnosť mien - Sokol, Rev, Pazúrik, Uhlík - som dokázala oceniť až v tejto časti. Dodáva to knihe jedinečnú atmosféru, dokonca cítite vôňu lesa a kmeňového spôsobu života. Je to niečo nové a rozhodne sa mi to páči. 

Po dočítaní prvej časti som si myslela, že sa v tej druhej lepšie zoznámim so svetom podzemníkov, odkiaľ Aria pochádza; s ich technikou a mestami. Bohužiaľ som sa mýlila, ale takmer som si to neuvedomovala keďže autorka zamestnávala moju myseľ svetom divochov úplne dokonale. 
Aj tak je to ale trošku škoda, lebo by to mohlo byť zaujímavé... Snáď sa toho dočkáme v nasledujúcich častiach.
Aby som nezabudla, znova jasám nad nápadom s éterom. Nedokážem si ani predstaviť, že by som žila vo svete, kde vás bombarduje obloha. Neustále. 

Putovanie večnou nocou je písané z pohľadu Arie ale aj z pohľadu Sokyho. Spočiatku ma bavili obaja rozprávači; Aria aj Sokol rovnako, po čase som si však začínala viac užívať práve Ariine pasáže. Pravdepodobne to bude preto, že boli akčnejšie a Ariino zmýšľanie mi bolo... bližšie. Pretože...
Aria trávila v druhej časti viac času s Revom (nehľadajte za tým nič romantického pôvodu) A ajlepšou postavou série je bezkonkurenčne Rev, Sokolov kamarát, ktorý je zaľúbený do jeho sestry Živeny, ktorá je zajatkyňou náčelníka Rohov - Soboľa - nepriateľa Brehárov. 

Dej, popri Sokolovi, z ktorého sa tu stáva žiarlivec a pasáže písané z jeho pohľadu sa stávajú najslabšími časťami knihy, veľmi príjemne osviežil, vniesol sem optimizmus, vtipnosť a život. 
Sokol síce nie je zlou postavou, dokonca sa radí k tým lepším, ale jeho myšlienkové pochody, najmä ku koncu knihy, ma privádzali do šialenstva... Neustále Reva a Ariu z niečoho obviňoval a nedôveroval, napriek tomu, že vedel, že Revove srdce patrí jeho sestre. 

Naopak Aria sa zaradila medzi tie zaujímavejšie knižné hrdinky, ktoré sú, vďakabohu, verné svojim princom, vedia, čo robia a idú si za splnením svojej úlohy bez toho, aby nariekali nad svojim bezútešným osudom lásky, keďže rovnako ako každý knižný vzťah, aj tento musel prekonávať prekážky, najmä Ariin pôvod krtice (tak nazývajú divosi ľudí z mesta). Za jej statočnosť a rozvážnosť si zaslúži prinajmenšom uznanie. Bolo fajn si po čase prečítať knihu bez ľúbostného trojuholníka alebo aspoň bez áznakov ľúbostného trojuholníka. 

No a nakoniec, toto milé veľmi príjemné knižné prekvapenie hodnotím najpozitívnejšie ako viem a veľmi sa teším na pokračovanie. Ak ste čítali Pod vražednou oblohou, určite by ste si nemali nechať ujsť jej pokračovanie. 


Dávam  lajku.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára