piatok, 14. februára 2014

Carrie Ryan - Les kostí (Recenzia)

Les kostí (Carrie Ryan)

• Autor: Carrie Ryan
• Originálny názov: The Forest of Hands and Teeth
• Názov série: Les kostí
• Hodnotenie na Goodreads: 3.61
• Vydavateľstvo: Slovart
• Počet strán: 344 strán

Čo vás čaká?
Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.


Les kostí som snažila čítať už dvakrát, no dočítať sa mi ju podarilo až na tretí raz. Sama neviem prečo, kniha sama o sebe nie je zlá, má zaujímavú myšlienku, pomerne rýchlo sa číta ale čosi mi v nej chýbalo. A bolo to niečo dôležité, niečo, čo by knihe dodalo ten správny šmrnc a ja by som vyvaľovala oči. A myslím si, že táto kniha na to potenciál určite mala.  


Keď sa jedného dňa Maryn otec nevráti domov, všetci sú si takmer istí, že bol nakazený a stal sa Znäsveteným. Horší dopad ako na Mary to však má na jej mamu, ktorá každý deň chodí k plotu a čaká, či ho niekde nezazrie. A keď ho raz konečne zazrie, podíde bližšie... a bližšie... a nakazenou sa stáva aj Maryna mama.  Teraz má na výber z dvoch možností – buď mamu nechá zabiť alebo počkajú, kým sa premení a pošlú ju za plot. Mary nechá voľbu na mame a tá si vyberie život za plotom.
Mary všetci zavrhnú, dokonca aj vlastný brat, a tak jej nezostáva nič iné len sa kŕčovito držať svojich snov o oceáne a Travisovi, chlapcovi, ktorý pravdepodobne nikdy nebude jej. Bude jej to ale stačiť?

Atmosféra v Lese kostí je dusivá a mučivá. K tejto téme a deju to, samozrejme, patrí ale ja mám pocit, že to bolo niekedy dusivé a mučivé až príliš a ja som knihu zatvárala s kyslým výrazom na tvári a rýchlo sa vrhala na inú knihu, len aby som sa zbavila nepríjemného pocitu a zlých myšlienok.
Napriek tomu uznávam, že je kniha napísaná veľmi kvalitne a zastávam názor, že je jedno, aké pocity vo mne kniha vyvolá a aké dojmy vo mne zanechá, hlavne, že po nej niečo zostalo.
Navyše je Carrie Ryan veľmi odvážnou autorkou a často váhate, či nechá žiť aspoň hlavnú hrdinku. Postáv sa zbavuje veľmi drasticky a nemilosrdne, pri každej smrti vami preletí vlna hrôzy, ale nemáte čas oplakávať danú postavu, pretože zostávajúci členovia neustále sa zmenšujúcej skupinky bez prestania pokračujú v putovaní za Maryným veľkým snom a... no, riedia sa. 

Postavy v tejto knihe ma v podstate ničím nezaujali, čo je škoda lebo možno práve to bolo to, čo by knihe dodalo to Niečo. Mary mi nehorázne liezla na nervy a už dávno som nemala chuť niekoho prefackať tak, ako práve ju. Bola zaslepená, sebecká a naivná. Tri štvrtiny knihy len básnila o Oceáne, na ničom inom jej nezáležalo. O jej láske k Travisovi som jej neverila ani pol slova. Aj keď to už vyzeralo, že chýba len málo k tomu, aby medzi nimi bolo niečo vážne, radšej ho nechala samého a vytratila sa na balkón, kde sedela celé dni a pozorovala more Znesvätených pod sebou. Travis sa mi páčil ale podľa mňa mal na rozvoj svojej osobnosti veľmi málo priestoru a mám pocit, že keby sa bol nachádzal v inej knihe, bol by veľmi obľúbenou postavou. Predsa len plavovlasí dokonalí chalani teraz letia. 
Myslím si, že sa autorka mohla venovať radšej rozvoju vzťahov, či už medzi Mary a Travisom alebo medzi Cass (najlepšou kamarátkou Mary) a Harrym (bratom Travisa) ako dokola opisovať Marin otrepaný sen o Oceáne, ktorý mi po polovici knihy už pekne pil krv. 

V konečnom dôsledku však knihu hodnotám pomerne kladne, teda, páčila sa mi. Do istej miery. Vykreslenie hororovej atmosféry a kostnatých hnijúcich Znesvätených sa autorke podarilo na výbornú. Ešte stále ma striasa pri pomyslení na to, ako sa za hlavnými hrdinami naťahujú vyschnuté ruky bez kože, ako zvierajú plot a lomcujú ním... a vy si v mori ich rozpadávajúcich sa tiel nedokážete spoznať ani svojich najbližších. 
Dávam  lajku.

4 komentáre:

  1. Tie opisy zombíkov boli úplne úžasné 8D Som sa pri čítaní usmievala a pripomínalo mi to film Zombieland 8P Až na to, že to je komédia a toto bolo smutné a nudné ako peklo 8D 1. polovicu knihy som sa chcela pripojiť k tým zombíkom, len aby som nemusela čítať o Mary 8D 2. polka bola o niečo lepšia, aspoň sa niečo dialo. Chcem čítať aj ďalšie diely, ale po 1 a pol roku som sa k nim nejak ešte nedostala.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pekná recenzia. Niekedy si chcem prečítať nejakú knihu o Zombíkoch, ale ako vidím, tu som na zlej adrese! :D Skôr už dlhú dobu pokukujem po Alice v Zombielandu :D
    Dávnejšie som nad týmto vážne rozmýšľala, ale keď čítam, že postavy sú tu úplne v prdeli, tak asi vážne kašlem na to :D

    PS: Stáva sa z teba pedofilka! :D Na mladé postavy, hej?! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mne sa táto kniha vôbec nepáčila :D Zo začiatku ma nudila, aspoň do polovice som sa nútila, aby som to prečítala :D

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Toto je asi jedna z najhorších kníh, čo som čítala. Blbá hrdinka a mala som z príbehu takú depku, že by som sa najradšej hodila z okna. Ja nechápem autorku, ako môže písať niečo takéto a normálne fungovať.

    OdpovedaťOdstrániť