nedeľa, 3. augusta 2014

ADD YOURS: Knižná edícia (august)


ADD YOURS je reťazovka, ktorá pochádza z dielne Judit z blogu My Alternative World of Books


Autor s úžasným zmyslom pre humor

Je veľmi, veľmi veľa autorov, ktorí ma dokážu fakt rozosmiať a medzi nich patrí napríklad taká Michelle Hodkin, ktorá je síce crazy a jej knihy sú úplne šialené ale vnútorné monológy jej hrdinky a dialógy medzi postavami mi niekedy vedia fakt vohnať slzy smiechu do očí... Samozrejme k nim patrí aj Richelle Mead, ktorá má asi najvtipnejšie hlášky a postavy vôbec, teda aspoň v Upírskej akadémii, Pokrevní pouta na čele so Sydney už (teda u mňa) postrádajú akési čaro. A po prvom diele som sa rozhodla ani nečítať ďalej, pretože sa bojím, že sa mi pokazí Adrian. A to nechcem. Kto by chcel? :D A zakončíme to pri Cassandre Clare, pri ktorej snáď ani nemusím uvádzať dôvody. Koho nerozosmeje ona prostredníctvom Willa alebo Jacea, tak potom už neviem kto. 
Ale kecala som, nekončíme. Prichádza absolútny víťaz vtipnosti v knihách a tým je môj milovaný Rick Riordan a jeho Percy Jackson spolu s Bohmi Olympu. Knihy z jeho sérií mi dokážu vylepšiť deň, pokazenú náladu a vyčarovať úsmev na tvári tak, ako žiadne iné na svete. Pán Riordan oplýva skvelým jednoduchým a milým humorom, ktorý mi pripomína moje detské časy, lepšie časy. Congratulations, už teraz sa teším na ďalšiu knihu! 



Autor, ktorý si to u mňa poriadne pokašľal

Mala som síce dve kandidátky ale po starostlivom zvážení som sa nakoniec rozhodla pre autorku Divergencie, Veronicu Roth. Po prečítaní prvého dielu jej série som ju považovala normálne za bohyňu a rozhodne som ju zaradila medzi tie úplne najlepšie autorky a knihy, s ktorými som sa doposiaľ stretla. Na pokračovanie -Rezistenciu som sa veeľmi tešila (viete si predstaviť) ale ani neviem, či som bola ešte niekedy taká sklamaná ako počas čítania Rezistencie. Tris sa mi úplne zhnusila, jej správanie mi poriadne liezlo na nervy a miestami som naozaj mala chuť vytrhať si vlasy. V jednom kuse len fňukala, sťažovala sa, chcela zomrieť a keď sa už kvôli svojej hlúposti zaplietla do poriadnych problémov, fňukala pre zmenu nad tým, že prečo musí umrieť a obetovať sa práve ona. Nuž, a o to väčšmi sa mi nechcelo čítať posledný diel - Experiment, ale povedala som si, že čo už, keď som začala tak to aj pekne dokončím. Uznávam, Tris bola miernejšia a ľahšie zvádnuteľná ale jej úlohu hrdo obsadil Tobias. Sebaľútosť jednoducho v týchto knihách kvitla. A už nikdy nechcem vidieť nič od tejto autorky. Naozaj. 



Kniha, ktorú som čítal/a na verejnosti....a bol z toho poriadne blbý nápad.

Nezvyknem čítať na verejnosti, pretože ma neustále niekto otravuje a nemôžem sa plne sústrediť na príbeh. Keď sa ku mne ale dostala Mechanická princezná, nevedela som si predstaviť, že by som sa bez nej pohla a nemala nos neustále strčený medzi písmenami lebo som sa už naozaj potrebovala dozvedieť ako to skončí. A tak som si knihu vzala do školy. Teda, knihy nosím do školy stále... len ich tam zväčša nečítam, kvôli vyššie uvedeným dôvodom. Ale veď čo, výnimka potvrdzuje pravidlo! V Mechanickej princeznej som sa počas hodín prelúskala až na koniec a viete predsa, aký má Mechanická princezná koniec... Nie že by som sa psychicky zrútila ale knižne som sa psychicky zrútila určite. So začudovanými pohľadmi sa vďaka môjmu knihomoleniu stretávam neustále ale tieto boli ešte o level vyššie. :D A úplne najhoršie bolo, že som si nemohla vyliať srdce pred spolužiakmi, ktorí by ma btw. tak či tak úplne ignorovali, pretože spolusediaca bola práve v polovici knihy. :D 



Kniha, ktorá urobila moje detstvo o niečo krajším.

Nemohol to byť radšej autor? :D Lebo moje detstvo urobili krajším snáď všetky knihy od Thomasa Brezinu. Či už šlo o Klub záhad (a hlavne o ten, milovala som tajomstvá a záhady), Hľadačov pokladov, Chalanom vstup zakázaný! alebo neskôr o prvé romány ako Princezná Pia, Mačacie dievča, Dotyk anjela... Všetky mi pomohli spríjemniť si čas a zlepšiť si čítanie a mám na ne len tie najlepšie spomienky. :)



Hrdina, ktorého každý miluje...okrem mňa.

Dimitri Belikov. Nie že by som ho nemala rada, to povedať nemôžem ale rozhodne sa nemôžem radiť ani medzi jeho oddané tisícky fanúšičok. Dimitri je skvelý ale napriek tomu na mňa neurobil žiaden extra dojem a páči sa mi vždy len počas čítania. Pôsobí na mňa stále tak nemastno-neslano. Ale vy ho ďalej milujte, ja idem otvoriť fanklub radšej Ozerovi :D



Hrdinka, ktorá mi je podobná (na ktorú by som sa chcela podobať)

Taaak, ja sama sebe nepripomínam nikoho a myslím, že som sa ešte nejako výnimočne nenašla v žiadnej hrdinke. Ak mi teda pamäť slúži. Moji známi (tí, čo majú tú česť a prišli na chuť knihám) ma ale už párkrát počastovali nejakými tými menami... najzaujímavejšia bola asi Miina mama z Ak zostanem alebo Hazel z Na vine sú hviezdy (to ale iba v chate na FB). Môj idol je však Mara Dyerová... a nie, nechcem byť šľahnutá, nemyslite si. Jej charakter a vlastne celá jej osobnosť ma fascinujú už od prvej vety a jej uvažovanie je mi viac ako sympatické. :D



Postava, ktorá si ma získala viac, než hlavní hrdinovia.

Sekunda uvažovania a fanfáry, bubny... ta-dá... jednodznačne... bezvýhradne... môj milášik... Rev (Pod vražednou oblohou). Je to úplne iracionálne a nedám vám ani jeden rozumný dôvod, prečo som si Reva tak veľmi obľúbila. Ne-do-ká-žem to ovládať. Stále, keď vidím knihu z tejto série rozsvietia sa mi kvôli Revovi očká. 




Pár, ku ktorého vzniku som sa modlil/a pomaly celú knihu/sériu (a keď to prišlo, prekonalo to moje očakávania ;)

Neviete si predstaviť ako mi dráncalo nervy to, že som nevedela, či nakoniec Tessa skončí s Willom. Fakt, od Cassandry očakávam už úplne všetko. A keď to teda nakoniec v tej škole prišlo, tešila som sa ako malé decko. A potom ma úplne zabil ten epilóg, po ktorom som mala chuť hodiť Mechanickú princeznú do Temže. Som si fakt myslela, že si zo mňa niekto strieľa. Wtf? To bolo od Cassandry tak hnusné a umelé, chcela aby sme sa tešili všetci a mne to zlomilo srdce. Dramatizujem a s odstupom času sa na to už tak nepozerám ale vtedy ma to naozaj veľmi šokovalo. 




HOT TOPIC: Moja JEDNA rada, ktorú by som dal/a ostatným blogerom pri písaní recenzií (z pohľadu čitateľa)

Hmm, necítim sa na to, aby som niekomu radila ani ako čitateľ ani ako bloger ale... mne vyslovene veľmi, veľmi, veľmi prekážajú nespisovné výrazy (a nemyslím slangové, tie text, naopak, oživia), gramatické chyby (preklepy môžeme vynechať, to sa stáva) a tak podobne. Nehovorím, že ja chybu nikdy neurobím a malé chybičky mi neprekážajú ani u ostatných... ale keď niekto nakladá jednu hrúbku za druhou, tak mám chuť faceplamovať ako o život. (Vďakabohu na takéto zjavy narazím naozaj len veľmi ojedinele.) Inak je mi úplne srdečne fuk, či je recenzia kladná alebo záporná, každý má svoj názor len nech ho podá na úrovni. 
A čo sa týka toho, čo poradila Judit: "Buďte hrdí na svoj názor a stojte si za ním." ...tak s ňou len súhlasím, sama som mala donedávna veľkú vnútornú dilemu, ak sa mi nepáčila nejaká kniha a písať na ňu niečo vyslovene zlé... vždy sa snažím nájsť na knihe čo najviac kladných vecí, pretože viem, že napísať knihu je sakramentsky ťažké. Ale prejaviť svoj názor a stáť si za ním tiež. Veď nie nadarmo sa hovorí, že 100 ľudí, 100 chutí. A som veľmi rada, že v blogosfére je veľa blogerov, ktorí majú svoju vlastnú hlavu a neboja sa napísať, čo si myslia. :)




Otázka na telo: Ako prežívam, keď niekto skritizuje moju obľúbenú knihu?

Ja ťažko. Zatínam zuby, škrípem nimi. Dychčím, fučím, zatínam aj päste a tak podobne. Ale aj tak sa to snažím pochopiť, každému sa páči niečo iné. A to je svojím spôsobom super a čarovné, pretože vďaka tejto rozmanitosti nie sme stádo oviec. Takže sa cez názor, čo sa s tým mojím nezhoduje snažím preniesť a určite by som sa kvôli tomu s nikým nepohádala.

1 komentár:

  1. Jooj ja si už konečne chcem prečítať knihy od Ricka Riordana :(
    S Veronicou Roth máme asi podobný názor, aj keď ja som trochu miernejšia a verím, že Veronica snáď raz vykúzli ešte niečo zaujímave a nepokaká to :D
    Ja som taká rada, že som nečítala Mechanickú princeznú niekde na verejnosti, lebo posledné kapitoly som revala ako malá. To som pri žiadnej knihe ešte tak nerevala jak tam. Som nevedela prestať.
    Klub záhad sa mi vždy páčil, keď som bola malá!!! Som ho videla v školskej knižnici sem tam iba, lebo stále to mal niekto požičané. Ono to malo také tie záhady v tom ne? Také šifrované obrázky a potom... rozšifrovač :D
    Môj Dimko :(( Christiana som nejako extra nemilovala, ale potom som videla film a dpč sliny mi tiekli.... Dom Sherwood je kus sexy mäska :DDD
    Neviem prečo, mňa Mara zatiaľ nejako nezaujala. Ako čítala som len prvý diel, ale bola taká... nič. :D
    TEN KONIEC MECHANICKEJ PRINCEZNEJ!!!! PRESNE!!! dobre mám rada Jema aj všetko, ale Herondale je Herondale. Ja viem, že urobila ako taký happy-end a chcela to nejako prepojiť celé s TMI, ale kurník to nemohlo skončiť inak?????? :((

    OdpovedaťOdstrániť