pondelok, 13. júla 2015

Dobrodružná cesta do knižnice... 2-krát za sebou!

Strašne veľký nápad som dostala takto navečer a ani neviem, či to vlastne stihnem spísať, kým začne Vo štvorici po opi... Slovensku...vlakom. 
Nenormálne šťavnaté a úžasné kúsky som si z knižnice privliekla v piatok aj dnes, a to si rozhodne zaslúži osobitný článok. Štedrosť knižnice nepraktizujem už veeľmi dlhú dobu, a tak sa k tomu ani nebudem vracať a spoločne sa dnes pobavíme len takýmto jednorázovým knižničným článkom, okey?


Začneme pekne chronologicky, a teda piatkom. Určite to poznáte, občas sa len tak túlate zadnými uličkami, lebo nemáte náladu ísť cez centrum mesta, kde je milión ľudí, z ktorých sa pol miliónu musíte pozdraviť a s 250 000 z toho pol milióna sa musíte aj porozprávať (náročky strašne zveličujem, jasné, že náročky). Ale občas sa aj stane, že sa vydáte okľukou, aby ste nestretli ani živú dušu alebo maximálne psiu dušu uprostred pustej ulice aj z nejakého racionálneho dôvodu. 

Ako správna vnučka zájdem občas k babke a dedkovi a niekedy sa aj stane, že tam prespím. Prespala som tam aj vo štvrtok (a bolo super, len aby ste vedeli, lebo aj babka a môj braško žerú Mušketierov tak, ako ja!), v piatok som sa už ale pobrala domov, lebo si na moju skvelú osobnosť nárokujú aj moje kamošky a v piatok večer sme mali miiting. 
Po ceste od babky a dedka mám mamku v práci, takže som sa tam ako správna dcéra zastavila a pár minút podebatila aj o tom, aká big thing sa mamke v ten deň stala. 
Vidím vaše zvedavé tváre, takže vám prezradím, o čo ide. Mamka robí v kvetinárstve a v ten deň si prišiel nejaký človek dať urobiť kyticu, ktorú jej neskôr podaroval, pretože ju chcel rozveseliť. Takže vidíte, pekné veci sa dejú ešte stále, aj keď moja mamča sa cítila viac rozpačito a rozrušene, ako by bolo potrebné. A keďže si išla ako veľká pani po práci na pedikúru, spomínanú kyticu zverila do opatery mne... čo znamená, že som sa s veľkou kyticou mala trepať domov. 
PRETO som šla zadnými uličkami. 


A už sa dostávame ku knižnici... 
Bol veľmi pekný deň a ja som sa snažila vychutnávať si ticho zadných uličiek, a tak som premýšľala a snažila sa nájsť niečo, čo mi vylepší náladu ešte viac. Myslela som na to, ako som touto cestou chodila po brata do školy, keď som sa po škole zastavila v meste, u mamky alebo... v knižnici. A že bola táto cesta vždy taká pekná, lebo som si so sebou vliekla tašku s knihami, do ktorých som sa mohla hneď po príchode domov začítať. Eheh, a kašľať na učenie. A tak som si povedala... prečo nezájsť do knižnice aj dnes? Čo tam po kytici a po tom, že mám plné ruky? 
Neváhala som ani pol minúty a už som rezala prudkou zatáčkou na trochu viac zaľudnenú ulicu, cez ktorú som sa dostala do knižnice. A perfektne som urobila! Lebo som si doniesla Girl Online, Fanúšičku, Draculu, Miniaturistu a Táňu a Alexandra! A dokonca sa na mňa aj usmiala večne nevrlá knihovníčka!
Takže rozhodne obrovský knižný a spontánny deň s mimoriadne dobrými výsledkami. 




To som však ešte nevedela, že sa vyberiem do knižnice aj v pondelok. 
Tentoraz som si však pribalila aj spoločnosť v podobe môjho brata, ktorý so mnou poslušne blúdil po dospeláckom oddelení, kde, čuduj sa svete, od piatka nepribudlo ani neubudlo nič. Na poslednú chvíľu (keďže sa knihovník a knihovníčka už nevedeli dočkať torty, ktorá na nich čakala kdesi vzadu) som schmatla ani neviem odkiaľ Život jedna báseň a uháňala som k pultíku. 
Brat sa potešil, že jeho noha konečne vstúpi na detské oddelenie a ja som si nostalgicky zaspomínala na staré časy a dlhé hodiny, ktoré som na tomto oddelení strávila. Popri tom som tam našla Sabriel, Selekciu a Druhú striebornú knihu snov. A došlo mi, že by som mala asi chodiť na toto oddelenie častejšie, vzhľadom k tomu, aké knihy tu majú. 
A našla som aj niečo neslýchane úžasné pre brata a mňa: Komiks Mušketierov, ktorý som vám aj vyfotila, ale iba mobilom, lebo foťák je v dezolátnom stave. No nie je ten komiks úžasný? Strašne sa mi páči a som z neho nadšená asi ešte viac ako z Druhej striebornej knihy snov, na ktorú sa teším neuveriteľne. 



Rozmýšľam... a to je asi všetko, čo som vám chcela povedať. A dobrá som, presne pol deviatej je, takže som to stihla presne na chlp! 
P.S.: Je možné, že sa môžete takejto mojej rapídne zvýšenej nezmyselnej, ale dôležitej aktivite tešiť omnoho viac, ako po iné dni, pretože mi najbližšia kamoška odišla do Anglicka na dva týždne a nemám sa komu vykecávať, Nuž, snáď mi aspoň niečo pekné donesie. 
Končím, prepínam, čuspapa. 

14 komentárov:

  1. Super ulovky :-) To v ktorom meste mate tak bohato zasobenu kniznicu?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásne úlovky! :) Ja som mala v pláne ísť do knižnice tiež včera, ale keď som ku nej došla, tak tam mali napísané, že v pondelok otvárajú až o 12:00, čo pre mňa bolo veľkým sklamaním, keďže mi presne v tom čase odchádza autobus domov :(
    Už sa ale teším ako sa do nej v najbližšej dobe dostanem a snáď tam budú mať aspoň z polovice také dobré úlovky ako sú tie tvoje ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež sa mi to už veľakrát stalo :D nás ale veľmi slušne vyženie taký ujko, čo stále stojí v knižnici (pracuje tam, ale vlastne neviem, za čo je platený, hmm) a povie nám, že je zatvorené (lebo máme knižnicu v Kultúrnom dome)... no a zabolí to! :D
      A keby náhodou predsa len nemali a nebola by si spokojná, pokojne zájdi do Vranova! :D

      Odstrániť
    2. V tej našej žiadny taký ujko, nie je :( Nemali by ho totižto ani z čoho platiť :D
      Ty si z Vranova? No ja neverím, že som konečne našla nejakú blogerku, ktorá býva bližšie ako v Košiciach ! :3 ( okrem teda 2 mojich kamarátok ;))

      Odstrániť
    3. Tiež sa čudujem, že ho platia :D :D
      Veru, tu v z východného východu je žalostne málo blogerov, niekedy sa cítim ako na samotke :D takže mi urob radosť a povedz, odkiaľ si ty? :)

      Odstrániť
    4. Spokojne :D
      Tak ja žijem v malej dedinke ( nebudem tu zverejňovať akej, lebo tu ešte náhodou príde nejaký masový vrah a si ma vystopuje :D ) blízko Humenného :D
      Ono nie sme zase až tak blízko seba ale podľa mňa to je stále bližšie ako Košice :)

      Odstrániť
    5. Jasnačka, s internetovými masovými vrahmi sa neradno zahrávať! :D ...to je super, Humenné je 20 minút cesty odtiaľto, takže tá tvoja anonymná dedinka by nemala byť veľmi ďaleko :D musíme byť optimistické! :D

      Odstrániť
    6. Už som mala možnosť byť vo Vranove a prekvapivo som sa ani nestratila :D
      Anonymná dedinka, v ktorej sa nedávno objavili policajti so vzduchovkami :( :D Začínam sa báť a môj optimizmus pomaly klesá :D ;)

      Odstrániť
    7. Vážne si bola vo Vranove? :D tak keď náhodou budeš zase vo Vranove, tak daj vedieť! :D ale aj ja som už bola v Humennom, vo vašich končinách sú často koncerty, čo mi vedia ulahodiť pri srdci :D
      To máš aký akčný život potom! :D :D Vidíš, máš o čom písať :D policajti so vzduchovkami sa predsa len tak nevidia :D

      Odstrániť
    8. Jasné, dám! :) :D
      Hej, sú :D Ja na ne síce veľmi nechodím, ale inak sú celkom dosť populárne ;) :D
      :D Včera som sa dozvedela, že to neboli vzduchovky ale samopaly :D :D To je asi ešte lepší námet, ale nemám k tomu veľmi čo povedať, keďže som nebola svedkom tejto udalosti ;) :D

      Odstrániť
    9. okey, sme dohodnuté ;D
      o to viac si môžeš domyslieť a urobiť to zaujímavejším :D :D ale nie, musim si o tom niečo vygoogliť, že čo to tam u vas bolo :D

      Odstrániť
    10. ;)
      Ver mi, že moje schopnosti vymýšľania si, nie sú na takej dobrej úrovni, aby z toho vyšlo niečo čitateľné ;) :D
      A ani sa o to nepokúšaj, lebo o našej dedine istotne nepočul ani vševediaci Ujo Google ;) :D

      Odstrániť
  3. Opravdu skvostné úlovky. Tyto výtisky knih se do naší městské knihy ještě bohužel nedostaly :/

    OdpovedaťOdstrániť