štvrtok, 3. septembra 2015

Praha alebo čo mám skôr fotiť a kam pozerať?

Chcela som začať písať tak frajersky, že určite ste to už postrehli, že som sem dlhšie nezavítala, ale prd makový, nikto to nepostrehol. Každý má svoj vlastný život, svoje problémy, svoju začatú školu a svoju začínajúcu školu a určite, ale že určite si nikto nevšimne, že jedna z 389 blogeriek už niekoľko týždňov nič nepostla. 
Ale... keď už to teraz viete, tak prečo vám nepovedať viac, všakáno? 


Možno už tušíte, ak ste veľmi inteligentní a všimli ste si názov článku, že som bola v Prahe. Ale keďže som bola v Prahe ja a nie len nejaký ten bežný smrteľník, muselo sa tu-i-tam prihodiť niečo katastrofálne, o čom som si v daný moment povedala, že: Dúfam, že keď o tomto budem písať na blog, tak už sa budem len potmehúdsky usmievať a neveriacky krútiť hlavou. Nebudem však predbiehať!

Aby ste mali trošku lepšiu predstavu, o tom, čo sa vám vlastne odohráva pred očami, priblížim vám postavy, ktoré budú v tomto príbehu vystupovať. 
Ja, Petrosa
Moja mamka
Moja teta Aďa
Moja 12-ročná sesternica Karla
Môj dedko
Hneď je svet jasnejší, však? Ale aby ho zalialo svetlo pochopenia ešte o niečo viac, prezradím vám ešte nejaké tie informejšn. Do Prahy sme sa vybrali akože na "rodinnú dovolenku" a mohol ísť každý, kto s chladnou hlavou usúdil, že hravo zvládne tri dni pochodovať tempom, ktoré nasadí náš dědek. Vybrali sa osoby vyššie spomínané, a tak sme vybavili termín, kúpili lístky na vlak, potom na RegioJet a začali sa pomaly, ale isto tešiť. 


24.8.2015

Nastal pomerne významný deň. Zobudila som sa do horúceho a slnečného dňa, i keď som, ktovie prečo, mylne predpokladala, že je vonku 20 stupňov a na stretnutie s Andrejkou, blogerskou kamoškou, som si navliekla čierne rifle. Už len cestou na stanicu, kde sme sa mali stretnúť, som to mala chuť asi päťkrát otočiť a ísť sa domov prezliecť, ale nakoniec som zapojila svoju silnú ženskú vôľu a došla až na našu preplnenú železničnú stanicu. No, aspoň som nečakala dlho a dovalil sa vlak z Humenného. Potom už nasledovala tá príjemnejšia časť dňa v perfektnej klimatizovanej kaviarni, kde prebiehalo naše #1. A Andrejka to na Instagrame hashtagmi vystihla priam dokonale! #firstmeeting #goodtalk#newfriend #happy
Všetko má však svoj koniec, a tak sa skončilo (dočasne) aj naše stretnutie, vrátila som sa domov a mohla som pobehovať po byte ako nadopovaná veverička a baliť posledné veci na nočnú cestu do Prahy. 

Ó áno, predsa som sa dočkala a s obrovským kufrom sme sa spolu s mamčou vyteperili z bytovky (áno.. a na sídlisku na vás každý vyvaľuje očiii) a doteperili sa až k autu. Nejako sa nám to tam všetko podarilo vtesnať a už sme sa viezli na stanicu, kde mal vlak meškanie, ale zato celkom slušné toalety, takže spoko. 
Vo vlaku musel, samozrejme, nastať menší problémik, keď si pán sprievodca zle prečítal dedkov lístok a silne ho presviedčal o tom, že ho má zlý a čo má akože teraz robiť. Vďaka tetinej prchkej povahe a dedovmu vyplašenému pohľadu som mala hneď na začiatok o zábavu postarané a už som neodškriepiteľne vedela, že tento výlet bude prinajmenšom... naozaj zaujímavý. 

 
 
Mali sme celé lôžkové kupé pre seba a ja som sa ako malé dieťa tešila, že si budem celú noc čítať, ale ovšem, že ma zrušili hneď v zárodku tejto radosti! Hasí sa, chceme spať, svetlo nám prekáža. Well, takže som sa prehadzovala celú noc na druhom poschodí, kde nebolo zábradlie a vďaka prudkému brzdeniu som sa na každej zastávke prebudila v strachu o to, že skončím rozčapená o dva metre nižšie na špinavej dlážke.
(Ale zaujímavý rozhovor som si aspoň v Žiline vypočula. Nejakí spoločensky unavení mládenci nechceli svojho kamoša pustiť na vlak a ten ho skoro zmeškal. Zlaté.)

25.8.2015

Sme v Prahe. Teta je nervózna, lebo je unavená. Dedko akosi za tie roky čo tu nebol nevie trafiť do hotela. Nuž čo, aspoň majú úplne najkrajšie hlavní nádraží, aké som kedy videla. Po niekoľkohodinovom šomraní a hundraní prichádzame do hotela, ktorý ale veruže nevyzerá ako na obrázku! Ale tak čo, prežijeme, aspoň je tu milá teta a vo vedľajšej izbe ubytovaní parobci z vedľajšieho mesta! (Akože môjho rodného vedľajšieho.)
Prezlečieme sa teda a ideme na metro (NAJLEPŠIA vec na celej Prahe, ty kokos) k Orloju. Orloj je veľmi príjemný na oko, ostatným síce nepohladil dušu tak, ako mne, ale budiž. Samozrejme, ja urobím všetkým pekné fotky na požiadanie a mne nezostane nič iné ako len selfie. Zatiaľ sa nesťažujem. 

 
Neskôr sa vyberáme na Václavské námestie, kde dôjde k historickému okamihu, kedy Petrosu osloví príjemná pani v angličtine, Petrosa je schopná odpovedať, urobí peknú fotečku, ešte trošku podebatí a v príjemnej povznesenej nálade sa rozhliada po ostatných rodinných príslušníkoch. Teta unavená, mrzutá a ja jej ešte poviem, že chcem ísť do Palácu knih? No apokalyptický scenár!!! 


Úplná šialenosť ma pochytí, keď vojdem do Levných knih. Som v nebi? Hej, určite. Vyberám si dve knihy, na začiatok. Andělé noci (Lili St. Crow) a Temná horečka (K. R. Moning). Mimochodom, Andělum noci sa práve venujem a už teraz všetkým odporúčam. Veľmi príjemné akčné čítanie! 

Po namáhavom dni sa vraciame do nepekného hotela, kde je akože free wifi, ale to musím vyjsť vonku a sadnúť si na schody, kde ma každý očumuje. Ale ja sa jednoducho musím so všetkými podeliť o perný deň. 


26.8.2015

V tento deň je naplánovaný Karlov most, na ktorý sa teším asi najviac. Mňa, silnú zástankyňu vstávania najskôr o desiatej, vytiahnu z postele už o ôsmej a ide saaa. 
Skoré vstávanie sa odzrkadlí už hneď pri nástupe na eskalátor v metre, kde poriadne poutieram podlahu, aby mi zostala škvrna na zadku na mojich obľúbených nohaviciach ešte ďalšie štyri prania. Pekný začiatok dňa. 

Karlov most je dokonalý a stojíme tu, narozdiel, od ostatných pamiatok dlhšie ako tridsať sekúnd, takže sa mi podarí prinútiť sesternicu, aby ma odfotila. Šťastný deň. (Lebo inak sme okolo všetkého iba preleteli! Prídem do Prahy obzerať si pamiatky a pri ničom sa nemôžem poriadne zastaviť, lebo mi furt utekajú!)
Potom nás dedo nadšene vedie na tržnicu, kde sa to hemží Číňanmi, s ktorými sa pri objednávaní jedla nedokážete ani poriadne dohovoriť. Ale varia dobre, to sa musí nechať!


Zastavíme sa ešte v Palladium Praha, ktoré ale mňa osobne veľmi nezaujíma, očekujem obchod s komiksmi a strácam záujem o všetko, o čo by som v mojom veku záujem mala mať. Nakoniec sa mi podarí všetkých presvedčiť, že je čas vrátiť sa do hotela a trochu si oddýchnuť. 

27.8.2015

Posledný deň. Vyberáme sa na Hradčany, pekne dlho sa vezieme električkou, a tak si prezerám rannú Prahu. Výhľad ma len utvrdzuje v tom, čo som si doteraz myslela: Praha je krásne mesto. 

Hradčany sú super, dáme si kávu v parku, voči ktorej som spočiatku skeptická, ale nakoniec ma celkom milo prekvapí. 
Posedíme si na lavičke, ktorá má dokonalý výhľad, urobíme nejaké tie fotky a poberáme sa na cintorín českých osobností, ktorý je síce zaujímavý, ale radšej si ho prezerám staticky, a teda si posedím na lavičke v tieni a snažím sa upokojiť moje roztrasené nohy. Bolia ako šľak!

Ešte jedna návšteva Levných knih! Tentoraz si odnášam Prokletí (Claudia Palumbo) a Odhalení (Melissa de la Cruz) a snažím sa nenechať si pokaziť náladu nepríjemnou predavačkou. 

A už štartujeme na odchod! Ocitáme sa znova na hlavnom nádraží, kde je poriadne horúco a dusnou, vlak nie a nie pristaviť. Keď ho už konečne ohlásia, zdvihne sa celá stanica (to vážne je tam toľko miesta?) a na nástupišti si vypočujeme oznam o meškaní. Perfektné! Po štvrť hodine RegioJet prichádza, masa ľudí sa valí do vagónov a popri sŕkaní mätového čaju s medom a čítaní Labyrintu opúšťam kúzelnú Prahu. ♥ 

P.S.: Fotky nie sú zoradené chronologicky... lebo by sa mi to nedalo dopasovať a nevošli by sa všetky. 

3 komentáre:

  1. Jéééj! Perfektné fotky :) Na to, že ste okolo všetkého len preleteli sú až podozrivo ostré, takže máš skvelý foťák alebo vieš rýchlo behať! :D :D
    Som rada, že sa stretko páčilo aj tebe a tá kaviareň bola super! ♥ Určite tam ešte zavítam :)))
    Dokonca si mala možnosť sa aj po anglicky porozprávať, čo ti úprimne závidím! :) :D
    Mňa by zaujímalo, či sú tie Levné knihy fakt levné? :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som sa stale zastavila a fotila, oni mi za ten čas utiekli, a potom som ich musela hľadať! :D :D that's the story :D D:
      Levné knihy sú naozaj levné! :D ...za štyri knihy som zaplatila ani nie 200 kč ;)

      Odstrániť
    2. Paráda :D :D ale aj tak si super, že si ich našla, čiže! :D ;) :D
      To je riadne super, keď len toľko... asi tam budem musieť zájsť! :D :)

      Odstrániť