štvrtok, 7. januára 2016

Odporúčam: Konyvran a Oliver Tate

Prečítala som si úžasnú knihu a pozrela zaujímavý film, a tak som sa rozhodla, že vám o tom napíšem. Nie som v rozpoložení, v akom by som mohla písať recenziu a písať samotné články o filmoch nie sú mojou šálkou kávy, tak sa to pokúsim nejako jednoliato sceliť. 


Konyvran


Prvý diel tejto série, Čarodejníkovho zlodeja, som čítala ešte minulý rok a rozhodne sa mi páčil a zaujal ma, nechcela som sa pre to však nejako výnimočne nadchýnať, chcela som si počkať na ďalšiu časť.
Na  prelome rokov som sa teda dostala k Tieňom, čiže pokračovaniu, a teraz už môžem byť s čistým svedomím nadšená. Konyvran má všetko, čo má správny detský fantasy hrdina mať. Dospelý vzor, strapaté vlasy, dobrodružnú povahu a zaľúbu v neriešiteľných problémoch. 

Číta sa pomerne rýchlo, a to nielen vďaka veľkým písmenám, ale aj kvôli plynulému deju a neustálej akcii, ktorou autorka nešetrí. Navyše má Kony veľmi zaujímavú povahu a chcete sa o jeho myšlienkových pochodoch dozvedieť čo najviac. 
Rozhodne nepostráda akési podivné čaro, koré si so sebou títo detskí hrdinovia ako Harry Potter, či Percy Jackson nesú. 



V prvom dieli sa skôr len oboznamujeme s hlavnou postavou, s Nikdym Ničisklom, Konyho novým majstrom (ala Dumbledore, ale aj napriek tomu úplne iný), Benettom, ktorý robí zaručene tie najlepšie posúchy na svete, s Rusou (bff) a s Konyho okolím, či už novým alebo starým.

Tiež sa dozvieme niečo o tom, ako to v tomto, pre nás, novom svete funguje, čo je tu mágia zač, čo je to locus magicalus a prečo je Kony výnimočný.

V pokrčovaní sa vydávame za hranice starého známeho Wellmetu, aby sme mohli zájsť do ďalekého Dešu spoznať nové postavy a postaviť sa ešte väčšiemu dobrodružstvu ako predtým. Konyho trochu lepšie spoznáme, pootvorí nám doteraz pevne zabuchnuté dvere do svojho vnútra a vy sa môžete vrátiť so detských lepších čias spolu s ním. 
No nie sú tie knihy úžasné? 
Jasné, že sú, preto o nich píšem. Pff.



Submarine (Volám sa Oliver Tate)


Tento nenápadný film tváriaci sa, že pochádza z minulého storočia, je na viacerých stránkach odporúčaný tým, ktorých zaujal dokonalý počin s názvom (500) Days of Summer. Vraj tiež ide o príbeh o láske, ale nie o lovestory, že je to založené na úplne inom princípe. Som veľkým milovníkom Toma a Summer, Oliverovi Tateovi som sa však úspešne vyhýbala niečo vyše dvoch rokov.


Je veľmi ťažké zhodnotiť tento film. Počas pozerania som väčšinou len krútila hlavou a usmievala sa a snažila sa prísť na to, či sa mi táto podivnosť páči alebo to mám vypnúť a ísť spať. Oliver je však neobyčajným týpkom a jeho príbeh vás nepustí, kým vám nepovie všetko, čo má na srdci.

Keď sa mi už podarilo ako-tak zmieriť s tým aký je Oliver čudný a obľúbila som si jeho myšlienky, smiešnu chôdzu a vydesený pohľad, musela som odznova premýšľať, či sa mi páči jeho frajerka Jordana v červenom kabáte. 


Aj Jordana sa mi postupom začala páčiť, a to práve vďaka svojmu sýtemu kabátu a ešte väčšiemu podivínstvu, aké mi predviedol Oliver. 
Istým spôsobom sa k sebe dokonale hodili a vytvárali pestrú harmóniu, ktorá jednoducho hladila po duši, aj keď sa hádali a zraňovali. 

Predsa len, majú iba pätnásť a sami ešte nevedia, čo od života chcú. Oliver ani Jordana sa nehrajú na niečo, čím nie sú. Jednoducho sú a žijú, pretože im nič nezostáva. Snažia sa nájsť sami seba ale nachádzajú jeden druhého. A to im zatiaľ vyhovuje.


Okrem pútavého príbehu, ktorý vás síce možno neupúta svojím úchvatným dejom (nie je úchvatný) ale diametrálne odlišným pohľadom na svet, sú tu aj skvelí herci, ktorí odviedli kus výbornej práce. 
Minimálne kvôli výkonu Craiga Robertsa stojí za to tento film vidieť. A navyše má perfektný hlas. Takže ruku hore preňho. 

Eheh a ešte čerešnička na torte. Oliver Tate má dokonalý soundtrack, ktorý má na svedomí Alex Turner, ktorého možno poznáte z Arctic Monkeys. A ak nepoznáte... no, tak začnite soundtrackom tohto filmu. Perfektne dopĺňa atmosféru filmu. 


Takže ak nemáte, čo robiť v posledné dni prázdnin, dajte Submarine šancu. Možno vás oslní svojou nenápadnou hĺbkou, nápaditým humorom a podareným vykreslením doby, do ktorej je dej zasadený.

Som taká zlatá, že vám sem dám trailer a soundtrack v jednom. 

A ak predsa len radšej siahnete po knihe, tak sa smelo vráťte na začiatok článku a poriadne si zapamätajte meno Konyvran, pretože možno predstavuje novú kapitolu vo vašom čitateľskom živote. Minimálne vám však spríjemní niekoľko hodín života. 

Len toľko som vám chcela.

2 komentáre:

  1. :***** Áno, áno, počúvajte tetu Peťu :3
    Mám rozčítanú Ponorku (Olivera Tatea) a je to ešte viac divné ako film. Fakt že mega divné :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ...a volajte na slávu Konymu! :D
      joj, musím si to prečítať :D neverim, že to môže byť divnejšie ako film! len dúfam, že to nebude rovnako divné ale v knižnej podobe tak nepekne divné, že mi to pokazí celkový dojem :D

      Odstrániť