nedeľa, 20. marca 2016

Chceli by ste navštíviť Všetky skvelé miesta?

All the Bright Places
Všetky skvelé miesta
Jennifer Niven
YOLi
344 strán
Goodreads: 4.20


Anotácia: Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou, no zároveň hľadá dôvody, prečo žiť. Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla ujsť z malého mesta, kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa obaja neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým na chodník šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta už sú zvyknutí. Čo tam však robí Violet?

Všetky skvelé miesta je kniha, o ktorej sa v mojom okolí hovorilo v jednom kuse. Spočiatku som mala problém vstrebať, že ide o jednu a tú istú knihu, nakoľko mi každý podával iný ucelený názor na tento nezvyčajný počin. Za iných okolností by som sa do čítania tejto knihy pravdepodobne ani nepustila, zvedavosť mi však už nedovolila a len čo sa mi naskytla príležitosť, sihla som po príbehu Fincha a Violet.
“The problem with people is they forget that most of the time it's the small things that count.” 

Je potrebné uznať, že napriek všetkým opakovacím prvkom, s ktorými sem sa v tomto žánri stretli už niekoľkokrát, aj Všetky skvelé miesta prinášajú niečo svoje a iné. Predsa len má každý autor svoj vlastný "rukopis" a do príbehu vnesie niečo vlastné. Jennifer Nivenová sem vniesla myšlienku, ktorej sa v bežnom rozhovore vyhýbame – tému samovraždy. Nie som si však celkom istá, či nejde v tomto prípade o krok vedľa. Spočiatku ma kniha celkom zaujala a stretnutie Violet a Fincha na rímse sa mi páčilo. Neskôr ma však Finchove zmýšľanie a melodramatickosť takmer donútili knihu zavrieť a už neotvoriť. Autorka sa snažila silou-mocou zatlačiť na city a donútiť čitateľa plakať, prežívať príbeh, ktorý síce smutný bol, ale bol tak umelo smutný, že mi to skôr prekážalo a znechucovalo ma to, než aby som bola emocionálne vyšťavená.

A potom som si začala všímať všetky tie veci, ktoré tu už jednoducho boli... Čudák, gitara, má svoj svet, cituje poéziu, hľadá a hľadá, vydáva sa na potulky a tripy a už som sa cez to neodkázala preniseť. To tlačenie na pílu, kedy sa autorka až presnažila v tom, aby bol príbeh zaujímavý, hlboký, nesúci posolstvo a tak podobne. Bolo toho na mňa príliš a Finch by bol možno sympatickejší, keby trochu ubrala. Takto do príbehu natlačila snáď úplne všetko, čo dnes "letí". Ešte aj tie myšlienky na smrť začínajú byť klišé.

Čo sa mi však na knihe páčilo, bola Violet. Vnášala do príbehu svetlo a bola taká normálna. Na všetko reagovala tak, ako by podľa mňa aj mala. Bola milá, inteligentná a odvážna. So sestrinou smrťou sa vyrovnávala po svojom a ja som jej to nebrala, nepôsobilo to na mňa umelo, pripadalo mi to celkom prirodzené. Páčilo sa mi, ako sa postupne vracala k svojmu starému životu a starým záľubám, že potrebovala čas, ale nedovolila, aby ju všetci brali len ako tú chudinku, ktorej zomrela sestra a teraz ju musíme ľutovať. Nikomu nedávala nálepky a na nič sa nehrala. Bola obľúbená aj menej obľúbená, talentovaná aj zablokovaná, raz hore raz dole. Presne tak ako to v živote chodí.
“The great thing about this life of ours is that you can be someone different to everybody.” 

Takže je celkom očividné, že vo mne Všetky skvelé miesta vyvolali rozporuplné a protichodné pocity. Fanúšikom Johna Greena by pravdepodobne kniha sadla, moja šálka kávy to však nebola. Asi mám už takýchto kníh dosť. Nemám rada, keď ma niekto núti, aby som sa cítila tak alebo onak. Každopádne, Jennifer Nivenová písať vie. Len si pre mňa musí vymyslieť iný príbeh. A jej Violet mi naozaj sadla. Avšak, Finch ma otravuje ešte aj teraz. 

2 komentáre:

  1. :( Mrzí ma, že ti Finch nesadol. Mne akosi neprekážal :/ A slovo klišé som zo svojho života asi vymazala :D :)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je v pohode :) sto ľudí, sto chutí! :D Violet mi ho vykompenzovala :D

      Odstrániť