utorok, 10. mája 2016

Neprehľadný súhrn pocitov z knihy Klamári

We Were Liars
Klamári
E. Lockhart
YOLi
240 strán
Goodreads: 3.86


Anotácia: Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu. Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli? Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

S Klamármi som sa stretla už minulý rok v lete v anglickej verzii, nijako obzvlášť ma však anotácia nezaujala a do čítania som sa nepustila. Pred istým časom ale moja zvedavá noha zase raz vstúpila do knižnice a siahla som po nenápadnej šikovnej knihe Klamári. Chvíľu mi trvalo, kým som si slovenskú verziu spojila s tou anglickou z minulého roka, ale je potrebné uznať, že aj tá naša má niečo do seba a dokáže pritiahnuť pozornosť čitateľa.
“The island is ours. Here, in some way, we are young forever.” 

Príbeh Klamárov je veľmi špecifický, a to je v podstate aj dôvodom toho, že nie každému sadne. Buď si časté opakovanie slov a slovných spojení, skákanie v čase a mierny psycho nádych zamilujete alebo nad ním ohrniete nosom a knihu skritizujete pod čiernu zem.
Čo jej však nemôžete vytknúť ani v jednom z prípadov je, že sa číta takmer sama a obracanie stránok nebudete v podstate ani vnímať.

Ja tieto prvky a vsuvky v príbehu hodnotím kladne. Páčila sa mi podivná atmosféra, ktorú som si nevedela vysvetliť a aj napriek tomu, že sa na prvých desiatkach strán dokopy nič nedialo, nenudila som sa. Autorka má výnimočný štýl písania, ktorý vás dokáže držať v napätí a očakávaní toho, čo sa vlastne stane, lebo ste si stopercentne istí, že sa niečo stane. A musí to byť niečo veľké, lebo tomu nasvedčujú všetky sprievodné efekty.


Zopár vecí som dokázala vytušiť už o niečo skôr, ako mala autorka v pláne ale na konci som bola aj tak poriadne prekvapená a rozmýšľala som nad tým v podstate celý deň. Po rozuzlení budete mať pravdepodobne chuť pustiť sa do čítania znova a všetko si to vyjasniť, nech do seba tie kúsky skladačky konečne zapadnú. Keby som mala vlnovú dĺžku celého tohto príbehu prirovnať k nejakej knihe, čo mi už prešla rukami, asi by som sa obrátila na sériu o Mare Dyerovej. Tam sa tiež vyskytovali poriadne "príbehoklamy", ktoré dokázali neraz zamotať hlavu a vaše myslenie. Narozdiel od Mary Dyerovej tu však nenájdeme také výrazné postavy.

Aby som to však uviedla na správnu mieru, postavy nie sú vôbec zlé. Práve naopak, dokážu sa dostať pod kožu, aj keď môžu spočiatku vyzerať pomerne nenápadne. Veľmi sa mi páčilo, že hlavná hrdinka Cadence mala pre každého člena skupinky Klamárov charakteristické slovné spojenie, už len vďaka tomu som si ich vedela predstaviť dôvernejšie a lepšie si ich v mysli vybaviť. Napríklad Gat, (nie, nebojte sa, tí nie sú bratranec a sesternica) s ktorým prežila Cadence letný románik bol stelesnením ctižiadosť a silnej kávy. Nemajú tie slová hĺbku? Avšak, aj keď odhliadnem od toho, ako ho opisovala Cadence, Gat sa mi páčil. Bol zase raz iným hrdinom, hĺbavým a všetko do detailu rozoberajúcim. Nebol dokonalý, narobil kopec chýb a mal kopec myšlienok a monológov, ktoré si mohol odpustiť ale aj tak dodával celému príbehu šťavu a celistvosť. Johnny, bratranec Cadence bol tiež zaujímavým "týpkom". Pripomínal mi takého šaša, akurát, že nebol vždy až taký vtipný. Ale bol milý a tiež dokázal občas utrúsiť aj nejakú tú múdrosť skrytú pod povrchom nemiestneho vtipu. Z hlavnej štvorky ma najmenej oslovila Mirren, ktorá podľa mňa dostala aj najmenej priestoru. Takto na mňa pôsobila len ako obyčajná tínedžerka, ktorá v skutočnosti asi nebola až taká dobrá kamarátka s Cadence – len sa nám autorka snažila vtĺcť do hlavy. Ale fajn.

Samotná Cadence bola stredná zlatá cesta a v podstate sa mi na príbeh pozeralo jej očami celkom dobre. Občas bola trochu naivná ale to k mladosti neodmysliteľne patrí. Čo tiež patrí k životu sú určite aj spory o peniaze a tých medzi sebou tetušky týchto bratrancov a sesterníc mali naozaj požehnane. Príbehu to dodáva na vážnosti a vnáša doň niečo nové, čo ho trochu osvieži aj uprostred horúceho leta na súkromnom ostrove.


Celkový dojem z knihy mám ale veľmi dobrý. Prinajmenšom sa dokáže usadiť vo vašom poveodmí a hlodať tam aj dávno po dočítaní. Hľadáte súvislosti a prichádzate stále na niečo nové, ste stále mierne šokovaní z konca a zo všetkého, čo bolo nakoniec odhalené. Zostanú s vami aj postavy, trošku zlomené, zúfalé ale stále mladé a dúfajúce a zaručene budete aj vy aspoň na chvíľu túžiť po lete na súkromnom ostrove spolu s celou rodinou, ktorá však niekedy dokáže byť aj intrigánska a bažiaca po moci a financiách.  

3 komentáre:

  1. Vtipné bolo, ako som z každej strany počula, že je to brutálna kniha. Mala som asi privysoké očakávania, lebo pre mňa to bol totálny fail, koniec sa mi vôbec nezdal šokujúci, práveže som to čakala. Ale to bude asi aj tým, že mi to v jednom momente totálne pripomenulo epizódu z American Horror Story ešte z prvej série. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Akurát si spisujem zoznam kníh, do ktorých sa musím pustiť a na túto by som úplne zabudla! :D Snáď ma nesklame! :)

    OdpovedaťOdstrániť