utorok, 2. augusta 2016

Čo nového v mojom malom svete

Dlho som sa vám neohlásila, aj keď mám rozpísaných hneď viacero článkov. Pravdupovediac, čím som staršia, tým som lenivejšia a tým viac sa venujem veciam iným. Blog je však stále moje zlatíčko a veľmi by som to tu chcela znova trošku rozprúdiť, tak nech mi pomáhajú všetky vyššie sily. Tentoraz som si pre vás pripravila menšie zhrnutie mojich posledných dní, knižných, seriálových aj prosto a jednoducho - letných. 

Takto si neužívam leto. Ale chcela by som.

Leto si užívam v podstate už dva mesiace, mám však pocit, že som za ten čas aj tak nič nestihla. Prečítala som asi tri knihy, z ktorých jednu vám musím hneď vrelo odporučiť - Len to nikomu nepovedz od talentovanej Mirky Varáčkovej. Meno tejto autorky ma hreje pri serdječku a už dlhšiu dobu je to jediná slovenská autorka, od ktorej si čo-to rada prečítam. Inak síce Slovákov podporujem a mám rada ale stále zradcovsky sihanem radšej po zahraničných autoroch. Len to nikomu nepovedz so sebou opäť raz nesie neobyčajnú a nie najľahšiu tému, s ktorou sa ale autorka popasovala statočne a podľa mňa to vypálilo veľmi príjemne. Takže ako takú oddychovku, ktorá vás zamestná na niekoľko horúcich (teraz skôr upršaných) hodín, je toto viac než výborná voľba. 
Skúšala som to neskôr aj s Dám ti aj slnko a Tancom pre Luciu Frey, v oboch prípadoch som však zostala zaseknutá a rozhodla som sa, že sa k tomu vrátim neskôr. Badám tu potenciál, len som v poslednom čase akási nemastná-neslaná-nesvoja a baví ma naozaj len máločo. 

Veľmi preveľmi som sa ale tešila, keď mi dorazil darček za ťažký školský rok v podobe knihy Čierny kocúr od Edgara Allana Poa, ktorého z neznámeho dôvodu podivným spôsobom žeriem. Jeho poviedky sú pomerne znepokojivé a vyvolávajú vo mne mnoho pocitov, čo sa mi na jednej strane veľmi páči ale na tej druhej si ich musím dávkovať postupne, nech sa nepredávkujem a neoddám sa depresiám. Haha. 
A tak sa vraciam domov - k čítaniu Harryho Pottera, konkrétne šiesteho dielu, ktorý som nečítala už poriadne dávno. Nehýbem sa veľmi rýchlo ale už len vedomie, že to čítam ma upokojuje. Určite to poznáte. 


Už keď sme pri Harry Potterovi... Pánečky, nemám poňatia ako vydžím čakať do zimy na ôsmy diel, Harry Potter and the Cursed Child. V podstate ani neviem slovami vyjadriť ako neskutočne sa teším a ako ma mrzí, že hru neuvidím naživo. Ešte pred niekoľkými týždňami by som si nemyslela, že to poviem, ale postavy a výber hercov sa mi veľmi páči. Najmä Albus Potter a Scorpius Malfoy. A keďže som nedočkavá a zvedavá, prečítala som si zopár spoilerov a teraz od nadšenia už vážne nemôžem spávať. Čím som staršia, tým je to so mnou horšie, namôjveru...

Čo som ale za posledné dva mesiace stíhala bolo venovať sa kamarátom a seriálom. V júni som bola na chate na našej legendárnej Domaši so spolužiakmi zo strednej, mojimi najobľúbenejšími ľuďmi pod slnkom. A bolo úžasne, aj keď si to málokedy uvedomujem už počas akcie. Prevažne len v nostalgických spomienkach. 
Bola som v kine na V zajatí démonov 2, čo ešte dodnes ľutujem, najmä počas nocí, ktoré momentálne vyzerajú tak, že čítam, pozerám alebo hrám hry na telefóne, až kým ma nevypne, aby som nemala čas premýšľať nad veď-viete-čím. Ale nebola by som to ja, keby som si dala pokoj a tak sa už o dva dni trepem do kina na ďalší horor! Nezhasínaj! Tak na mňa myslite. A o ďalšie dva dni sa chystám na Suicide Squad, na čo sa teším už v podstate rok. Už teraz má ten film perfektný soundtrack a ja pri jeho počúvaní počítam jendorožce jazdiace na dúhach a obdivujem vlasy Harley Quinn. Ach jaaaj. 

A čo by to bolo za Petrosku, keby som nenavštívila aj nejaký ten festival? Takže som uplynulý víkend strávila na Šírave v spoločnosti mojej #bestfriend a #smolaahrušky a #heľenineoči a #zočivoči a #inekafe a #chikilikitua. No jedna báseň, aj pivo mali dokonalé, čo viac si môže človek priať. (Snáď len menej žrebcov opačného pohlavia, ktorí si myslia, že zúfalo túžite po ich pripitej spoločnosti.) Vychunali sme si aj znamenitý východ slnka, keďže sme v noci dve hodiny čakali na autobus. Ako zvyknem hovoriť (nezvyknem ale odteraz už áno), požehnaný buď človek, čo si vymyslel benzínky.

Prevažne v júli som sa vrátila aj k sledovaniu seriálov (joj a aj jedného takého jutubera/vlogera, hľadajte PPPeter a precestujte s ním celý svet, je úplne topkový a edukatívny!!!), spočiatku to bol seriál How I Met Your Mother ale od šiestej série mi strašne lezie na nervy Ted, tak si radšej dávam pauzu, nech si neznechutím celý seriál. Staré dobré prvé tri série. Chvíľu som sa venovala aj Teen Wolfu, ten nikdy nesklame (Stiles) a, BUBNY, mám pre vás odporúčanie na nový seriál v mojom zásobníku tv shows: Orange is the New Black. Svojský humor z prostredia ženskej väznice padne takto v lete celkom vhod. nevidela som zatiaľ veľa dielov, ale s tým, čo som videla, som spokojná. 

Letu a čítaniu zdar.

2 komentáre:

  1. Júúúj, Len to nikomu nepovedz sa aj mne páčilo :)))
    Ja som v poslednej dobe zaznamenala príliš veľa fotiek s tou knihou HP, ale potrebujem vedieť detaily, lebo sa strácam!!! ♥ ( čakaj správu! ;) :D )
    Ty si fakt dobrá, keď zvládaš tie horory! Mne stačilo počuť pravdivú historku kamarátky na tábore, o tom, ako museli prežiť na chate s reálnym duchom a mala som naozaj dosť! :/
    A zabudli sme obe spomenúť naše ročné výročie ♥ ;) :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dobre, očakávam správu!! :D a ty očakávajú správu o tom duchovi! ;) :D
      aaaaaa neboj sa, keď to oslávime, tak urobíme článok o oslave nášho ročného výročia! ♥ :)

      Odstrániť