nedeľa, 11. septembra 2016

Knihy, ktoré ma sprevádzali detstvom | Denníky Georgie Nicolsnovej


Po tisícich rokoch sa vraciam s článkom do občasnej série, ktorú som pomenovala Knihy, ktoré ma sprevádzali detstvom. V prvej časti som sa venovala a zaspomínala si na legendárnu sériu Klub záhad, takže ak máte záujem, môžete tam hodiť očkom prostredníctvom tohto linku


Nebudeme však kradnúť slávu sérii, ktorej sa budem venovať dnes a pustíme sa rovno do toho. Ďalšou, apsoň pre mňa, nezabudnuteľnou sériu, čo urobila moje detstvo, v tomto prípade, o niečo vtipnejším je nepochybne séria Denníky Georgie Nicolsnovej

Prvý raz som do kontaktu s Georgiou prišla prostredníctvom filmu On je fakt boží, keď sme mali chvíľu HBO (nostalgická slzička), kedy som v podstate ani len netušila, že existujú aj nejaké knihy. Film som si však zamilovala a pozerala som ho stále dokola, pretože som bola už vtedy dosť inteligentná na to, aby som si ho vyhľadala na internete. 
Páčil sa mi humor, ktorý sprevádzal celý príbeh vtipnej, sympatickej, premotivovanej a paranoidnej Georgie, ktorá dokázala všetko nafúknuť a make-up pripravovať vyše dvoch hodín. Prekvapivo sa mi to ale nezdalo otravné, práve naopak - doteraz si pamätám, ako som sa smiala na jej trapasoch a ako som jej fandila vo všetkých vzťahoch. 


To som však trošku predbehla. Je dôležité spomenúť, že ku knihám by som sa bola dostala už omnoho skôr, mali však naozaj odpudivé obálky a vtedy som bola predsa len čerstvo násťročné dievča, ktoré si knihy vyberalo prevažne podľa toho, ako vyzerali. 
V jedno leto som sa však nudila tak veľmi, že som sa na to vykašľala, knihu z poličky v knižnici vytiahla a rýchlo preletela prvých pár stránok, či to náhodou predsa len nestojí za risk. A zdalo sa mi, že by aj mohlo. A tie mená mi boli naozaj povedomé!



Doma som sa teda ponorila do príbehu Georgie a jej najlepšej kamošky Jess, s ktorou sa vlastne stále iba hádali a obľúbila som si Georgiinu úžasnú malú sestru Libby a v podstate sa mi páčil aj jej spevák Robbie a myslím, že som sa prvý raz zaľúbila do knižného hrdinu, do Smiešneho Davea - najlepšieho kamoša Georgie. 
Po niekoľkých kapitolách mi došlo, že som do kontaktu s týmto príbehom už prišla a skoro som si prehltla jazyk, tak som sa potešila! Hneď som prečítala celú knihu a na druhý deň mi mamka doniesla z knižnice ďalšie dva diely. Do konca prádznin som zvládla všetky vydané časti, film som si pozrela ešte asi 20x a tešila sa na ďalšie a ďalšie diely. 

Po čase dostala táto séria nové, zaslúžene nové, obálky, ktoré boli omnoho sympatickejšie. Vyšlo zopár nových kníh série, ktoré som čítala pekne pomaly, aby som ich mohla čítať čo najdlhšie a myslím, že posledný diel (posledný pre mňa) som čítala až na lyžiarskom. Potajomky, aby nikto nevidel, že čítam ružovú knihu. Zatvárala som sa na wecko.


Vzhľadom k vzťahu, ktorý k tejto sérii prechovávam ma dosť zasiahlo, keď som sa dozvedela, že autorka vo februári tohto roku zomrela. Bola som z toho rozhodená, niekto s takým špecifickým zmyslom pre humorom sa narodí ozaj len raz za uhorský rok. Škoda, že už nenapíše ďalšie knihy, ktoré by som raz mohla podstrčiť mojim deťom. Budeme si teda musieť vystačiť s Denníkmi Georgie Nicolsnovej. 


Čítali ste, videli ste, poznáte? Dajte vedieť v komentároch!

3 komentáre:

  1. Ešte v škole som raz v učebnici literatúry čítala úryvok z tejto knižky a viem, že to bolo veľmi vtipné a chcela som si prečítať celú knižku, no už som sa k tomu nikdy nedostala... Inak, od autorky u nás vyšla aj jej ďalšia séria Búrlivé pančušky. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Poznám, poznám! Sama som tento typ kníh nevyhľadávala, ale moja sesternica ich mala v knižnici, tak som si ich čítala, keď sme prišli na návštevu. Celú sériu za sebou nemám, keďže ju ona sama celú nemala, zato viem, že som u nej narazila ešte na iné dievčenské romány. Ale už si nespomeniem ako sa volali.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. To je také super si zaspomínať na knihy, s ktorými si (alebo sme) vyrastali. Si doteraz pamätám, že ako malý krpec, som vždy chodila do knižnice a tam som si raz našla aj túto sériu a hneď som si ju zamilovala :) ( A film si rada pozriem aj dnes.)
    Mne ešte napadá taký Denník princeznej, to bola asi úplne moja prvá srdcovka ever. :) A takisto aj Typické americké dievča. Proste Meg Cabotová je určite jednou z tých autiek, ktorým vďačím za to, že aj teraz čítam :)

    OdpovedaťOdstrániť