piatok, 2. septembra 2016

RECENZIA na ďalšieho, ôsmeho Harryho Pottera | Prekliate dieťa

Harry Potter and the Cursed Child
Harry Potter #8
J. K. Rowling, John Tiffany, Jack Thorne
343 strán
Goodreads: 3.97
Anotácia: It was always difficult being Harry Potter and it isn’t much easier now that he is an overworked employee of the Ministry of Magic, a husband and father of three school-age children.While Harry grapples with a past that refuses to stay where it belongs, his youngest son Albus must struggle with the weight of a family legacy he never wanted. As past and present fuse ominously, both father and son learn the uncomfortable truth: sometimes, darkness comes from unexpected places.

Neverila som, že niekedy budem písať recenziu na nový diel Harryho Pottera. Minúta ticha len pre tento príjemný pocit.


Ôsmy diel Harryho Pottera je, ako už iste viete, trochu odlišný. Zatiaľ čo prvých sedem častí je písaných formou starej dobrej beletrie, Harry Potter a Prekliate dieťa je scenárom k divadelnej hre, čo celý príbeh posúva do výrazne odlišnej roviny, než na akú sme v spojení s Harry Potterom zvyknutí. 

Vplyv Rowlingovej je však jasne viditeľný a je úplne jasné, že tak domotaný, vyšperkovaný a dokonale premyselný príbeh musí pochádzať práve z jej dielne. Je teda úplne samozrejmé, že nie je možné, aby sme hodnotili štýl písania, pretože sa tu nevyskytujú žiadne opisy ani iné spisovateľské perličky. V scenári sa autori museli oprieť skôr do dynamiky deja a dialógov, ktoré podľa mňa zvládli celkom dobre. 


Prvá polovica knihy sa niesla v pokojnejšom duchu a všetkým fanúšikom bolo dopriaté nostalgické stretnutie s obľúbenými postavami. Môžete sa pozrieť pekne zblízka ako to komu klape v manželstve a ako sú na tom hlavné postavy so svojimi kariérami. Zistíte, čo z koho vyrástlo, či všetky vzťahy a charaktery zostali také, aké boli kedysi. 

Popri zlatom triu, Ginny a Dracovi tu máme aj nové postavy, ich deti. Do popredia sa dostáva najmä Albus z rodiny Potterovcov a Scorpius Malfoy. Bola som mierne prekvapená, pretože som čakala, že autorka zasa raz vytvorí ústrednú trojicu a pripojí aj Rose Granger-Weasleyovú. To sa však nestalo a s odstupom času a v podstate aj počas čítania, som to hodnotila kladne. Albus a Scorpius boli osviežujúca a rytmická dvojica, s ktorou sa určite nebudete nudiť. Špeciálne Scorpius si získal moje sympatie svojimi milými vtipmi, hláškami a inteligenciou, ktorú je možné porovnávať snáď len s tou Hermioninou. Albus bol, narozdiel od Scorpiusa, trochu nudnejšou postavou, ktorá v podstate po celý čas riešila iba svoj pokazený a zdanlivo nenapraviteľný vzťah s otcom, so slávnym Harrym Potterom. 


V duhej polovici scenára, keď sme už dôverne oboznámení s prostredím a postavami, či už novými alebo starými, sa môže začať povestné dobrodružstvo. Spočiatku mi pripadalo trochu umelé a násilne vytvorené, postupom času, keď som prenikala hlbšie a hlbšie do zamotaných chodieb a útrob tohto príbehu, som začala strácať pojem o čase a nevedela som sa dočkať, kedy zistím, ako to všetko skončí. 

Mnohí hodnotia Prekliate dieťa pomerne záporne, ja sa však prikláňam ku kladným hodnoteniam. Páčili sa mi rôzne alternatívy príbehu, ktoré nám autori predostreli, páčilo sa mi skákanie sem a tam v čase, podľa mňa príbehu dodávalo na dynamike a pútavosti. 


Mohli sme sa znova pozrieť do Rokfortu a zistiť ako to tam vyzerá pod palcom McGonagallovej, stretli sme pestrú škálu postáv, o ktorých sme si nemyseli, že ešte niekedy budeme čítať, a aj keď sa Harry ako otec a vlastne aj vo všeobecnosti niekedy správal ako, nuž ako to slušne vyjadriť, ako sebecký idiot, ako celok sa mi Prekliate dieťa páčilo.
Vzťahy nikdy nie sú dokonalé a ak mal niekto zo všetkých postáv mať problémový vzťah so svojím dieťaťom, tak určite Harry, ktorý vzťah s otcom nemal, strýko sa k nemu správal ako prasa a Dumbledore mu v podstate celý život klamal. 

Som však toho názoru, že predsa mohli do deja zakomponovať trochu viac aj ostatné deti. Rose sa tu objavila len párkrát, James a Lily ešte menej. Vyzeralo to, že Harry a Ginny venujú všetok svoj čas a myšlienky iba Albusovi. 
Dokonalý vzťah nemajú ani Scorpius a Draco ale aj napriek tomu ma táto dvojica bavila asi najviac. Takmer som plakala vždy, keď sa Draco objavil na scéne. Z psychlogického hľadiska ho považujem za jednu z najzaujímavejších postáv vôbec. 


Aby som to teda zhrnula, Harry Potter and the Cursed Child nie je dokonalá kniha a ani nedosahuje úroveň predošlých častí. Počula som, že existujú fanfictions, ktoré sú podľa čitateľov lepšie ako toto. Narozdiel od fanfictions je toto ale originál schválený Rowlingovou a nikto príbeh nevymyslí lepšie ako jeho autor. Navyše je to predsa len scenár k divadelnej hre a vo svojej podstate je tým, čím má byť brilantný. Jediné, čo mi na celej tejto veci prekáža je, že to nikdy neuvidím. Hra musí byť naozaj jedinečným zážitkom, v knihe sa deje mnoho vecí a strieda sa mnoho situácií, a preto je ťažké si niečo také predstaviť na divadelných doskách. No nič, som vďačná, že som si to mohla apsoň prečítať. A všetci fanúšikovia Harryho Pottera povinne do toho! Len si príbeh vychutnávajte pekne pomaly, lebo potom.. veď viete, je koniec. Znova.

4 komentáre:

  1. Óóó, tak už si si to prečítala aj ty??? Závisť ! ♥ Usudzujem z tvojich slov, že nemám mať privysoké očakávania, ale ako píšeš, ja si myslím, že sa mi to bude páčiť, už len preto, pretože to mala pod palcom Rowlingová a tej ja vďačím za príbeh, ktorý mi obohatil detstvo o veľa pekných zážitkov! ;) :) Takže aj keď sa asi nedočkám svojej obľúbenej trojky, predsa len sa dozviem niečo nové :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fuuu, to už dááávno som čítala, ale vieš ako mi všetko dlho trvá :D ..dobre usudzuješ, presne si tomu porozumela :) je to veľmi fajn aj v angličtine ale, keby si chcela, tak sa dá :)

      Odstrániť
  2. Síce som túto knihu prečítala hneď keď vyšla, stále z nej mám zmiešané pocity. Rôzne alternatívy príbehu boli zaujímavé, no nepáčilo sa mi, že sa niektorými vecami snažili zmeniť niečo, čo sa stalo v predchádzajúcich knihách a čo robilo tento príbeh nezmyselnejším.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiež som spočiatku mala aj také aj také pocity, článok som písala po niekoľkých týždňoch a takto sa mi to uležalo v hlave :D ..to je jasné, 100 ľudí, 100 chutí! :)

      Odstrániť